Mami, budem učiteľka!

Autor: Emília Kovácsová | 5.10.2011 o 19:39 | (upravené 9.10.2011 o 19:03) Karma článku: 2,63 | Prečítané:  1027x

Už od malička vedela, čím chce byť a tomu podriadila svoje záujmy aj školu.  Zaujímala sa o deti, psychológiu, kupovala si knihy a s obľubou svojmu okoliu pripomínala, že z nej raz bude pani učiteľka! Podľa očakávaní išla študovať na vysokú školu pedagogickú zvolenú aprobáciu. Dnes učí na základnej škole a je nadmieru spokojná. Robí to, po čom vždy túžila.

Verím tomu, že stále existujú medzi nami učiteľky (ale aj učitelia), ktorých život pripomína takýto vývoj od sna k realite. A tiež verím, že platí hlavne posledná veta z úvodu, že ich to stále baví :). Keď som pre pár mesiacmi ale ja zahlásila: Mami, budem učiteľka!, chytili sa všetci za hlavu. Niektorí mi nezabudli pripomenúť moje vlastné slová spred pár rokov, že ja teda určite nikdy učiť nebudem! Nenasvedčovala tomu ani zvolená vysoká škola, ani následné zamestnanie. Ak sa pýtate (možno aj z vlastnej skúsenosti), prečo som teda zakotvila v bludných vodách školstva, odpoviem vám krátkou historkou.

V regióne s najväčšou nezamestnanosťou som mala prácu do dvoch týždňov. Po tom, ako som sa vôbec zaregistrovala na známych pracovných portáloch a vytvorila si životopis. Práca v mieste bydliska, na dané pomery nie zle platená. Po roku prišla túžba po zmene. Niektorí možno doteraz pozerajú na moje rozhodnutie ako na obyčajnú ješitnosť a rozmar mladého človeka, ktorý nevie čo chce. Ok, zmeniť prácu, ale ako? Kam ísť? S mojim diplomom sa hľadá práca ťažko (mala som na to myslieť skôr ja viem) Doteraz si ale stojím za tým, že 18-ročný človek ešte nevie čo chce od života, tak ako si má vybrať správnu vysokú školu a dať tak nasmerovanie svojej budúcnosti?!

Tak ako prvá práca, aj táto druhá prišla viac menej sama od seba. Jeden telefonát, krátky pohovor a bola som prijatá, hoci keď boli aj vzdelanejšie a "zapraxované" súperky v ponuke. Vložili nádeje do mladej baby, ktorá sa dá formovať a bude mať dosť času a ochoty na všetky povinno-dobrovoľné aktivitky v škole? Pán Boh vie prečo. Raz sa možno i ja dozviem.

Týmto teda začínam novú (ako sa poznám nepravidelnú) rubriku o mojich zážitkoch v škole. Už spoza katedry. Po pár týždňoch viem, ako vie zabolieť drzosť či ignorancia zo strany žiakov. Čo im vyčítať, keď som bola taká tiež. Aké je smutné dať 5 alebo poznámku? Nenávidela som za to učiteľov. Zaujímavý to pohľad z druhej strany. Ktorá je lepšia? Študentské časy neľutujem a s láskou na ne spomínam, ale už by som nemenila. Teraz konečne viem, čo sa deje za dverami zborovne a na učiteľských poradách :O

Mami, som učiteľkou a teším sa z toho! Komentáre typu: To Ťa prejde mladá si strčte za klobúk!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dlžník môže prísť o dom, ale neostane bez bývania

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?